Podľa štúdie uverejnenej v časopise „Science“ k poklesu populácie včiel a čmeliakov prispievajú horúce teploty spojené so zmenou podnebia, najmä extrémy, ako sú vlny horúčav.

Vedci zistili, že populácie čmeliakov v poslednej dobe klesli v Severnej Amerike o 46 percent a v celej Európe o 17 percent v porovnaní so základným obdobím rokov 1901 až 1974. Najväčší pokles bol v oblastiach, v ktorých teplota prudko presiahla historické hranice, čo vyvoláva obavy, že zmena podnebia by mohla zvýšiť riziko vyhynutia včiel, ktoré už beztak ohrozuje používanie pesticídov a strata biotopov.

„Rozsah tohto poklesu je skutočne znepokojujúci,“ uviedol Peter Soroye, doktorand biológie na univerzite v Ottawe a hlavný autor štúdie. „Táto skupina organizmov je takým dôležitým opeľovačom vo voľnej prírode a v poľnohospodárskych oblastiach.“

Spoločný východný čmeliak alebo Bombus impatiens, uvedený nižšie, je dôležitým opeľovačom vo východnej a severnej Amerike. Je to tiež druh, s ktorým sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete na svojej záhrade aj u nás.

Vedci zistili, že počet pozorovaní sa za posledné storočie výrazne znížil. Ich závery sú založené na vzorkách zozbieraných z jedinečných múzeí. (Jedno „pozorovanie“ môže predstavovať jednu včelu na mieste alebo viac včiel; v každom prípade je to znamenie, že je prítomná kolónia.)

Pozorovania čmeliakov a včiel

Výskum vychádzal z práce Jeremyho T. Kerra, profesora biológie na Ottawskej univerzite a spoluautorom štúdie. Už predtým zhromažďoval databázu včiel s viac ako 500 000 pozorovaniami 66 druhov v Severnej Amerike a Európe.

Informácie pochádzajú z databázy, ktorá zahŕňa posledné storočie. Počty poskytujú hrubý dôkaz o rozsahu poklesu medzi druhmi včiel a čmeliakov. Vo svojej konečnej analýze vedci použili štatistické metódy na výpočet odchýlok pri vzorkovaní a detekcii.

Mať viac ako storočné údaje im tiež umožnilo hľadať signály zmeny klímy a jej dopad na populáciu včiel a čmeliakov.

„Predpovedali sme, že by to malo súvisieť s týmito extrémami teplôt – nielen s priemernými teplotami vyplývajúcimi zo zmeny klímy, s postupným zvyšovaním teploty, ale s určitými výkyvmi teplôt a horúčav,“ uviedol Soroye. Včely boli skutočne najviac zasiahnuté v miestach, kde došlo k týmto teplotným špičkám.

Vedci odhalili, kde sa znížila populácia včiel, a model, ktorý zostavili, poukázal na niektoré oblasti, v ktorých je populácia včiel stabilná alebo sa dokonca zvýšila, a to napriek otepľovaniu.

„Mali by sme pozorne sledovať tieto miesta, kde sa včelstvám darí dobre, aby sme odhalili, ako je možné, že sa tu darí včelám a čmeliakom tak dobre a čo im umožňuje dobré prospievanie pri klimatických zmenách,“ povedal Soroye. Vedci by sa mohli z týchto miest poučiť a prípadne ich použiť v iných oblastiach, aby pomohli zmierniť alebo dokonca zvrátiť zaznamenané poklesy.

Čmeliaky sú jednou zo skupiny živočíchov ohrozených zmenou klímy.

„Čmeliaky prispievajú k opeľovaniu množstva rôznych rastlín, medzi ktoré patria napríklad rajčiny a veľa ďalších druhov poľnohospodársky cenných rastlín, pestovaných pod šírym nebom,“ uviedol Dr. Kerr.

Výrazné ochlpenie čmeliakov im umožňuje niesť veľa peľu na ich telách, keď sa pohybujú z rastliny na  rastlinu pri hľadaní nektáru. V Severnej Amerike sú čmeliaky pôvodnými opeľovačmi, na rozdiel od včiel medonosných, ktoré boli zavedené hlavne z Európy. Dĺžka ich jazyka (môžu byť krátke, stredné alebo dlhé) a rýchlo vibrujúce krídla, ktoré čmeliakom dávajú charakteristický bzučiaci zvuk, ich robia účinnejšími ako včely pri opeľovaní určitých rastlín, ako sú papriky a paradajky, ktoré pochádzajú z Ameriky.

„Tieto druhy bývali oveľa bežnejšie, povedal Dr. Kerr. Sú to duchovia z populačných boomov v Európe a Severnej Amerike.“