Falošné úle na oklamanie nepriateľa

Začiatkom tisícročia jedného z vedcov v národnom parku Samburu, keď na zničenej savane po návšteve stáda našiel len jeden nedotknutý strom. Bolo na ňom hniezdo divých včiel. Jeho domnienka sa potom potvrdila, keď púšťali ich nahratý zvuk oddychujúcim slonom, ktorí kvôli bzučaniu radšej prerušili siestu a vydali sa hľadať pokojnejšie miesto. A dokonca pred nebezpečným hmyzom varovali svojich príbuzných na diaľku trúbením.

To viedlo britskú študentku Lucy Kingovou k nápadu, že kvôli strachu zo žihadiel by sa dali chobotnatcov prírodnou cestou takmer bezbolestne odkloniť od ľudských usadlostí. Projekt, ktorý jej samotnej priniesol doktorát, rozbehla najskôr na troch miestach v Keni, ale pre jeho nízke náklady a vysokú úspešnosť projektu (znížil počet podupaných políčok o 84 percent) ho testujú aj v ďalších ôsmich afrických a štyroch ázijských štátoch.

Funguje to tak, že na stromčekoch či koloch sú natiahnuté drôty, na ktorých vo vzdialenosti osem metrov od seba visí kvádrové žlté úle. Mohli by byť samozrejme aj na stromoch, ale táto pozícia je oveľa praktickejšie. Po prvé sa z nej oveľa ľahšie dá vyberať med a dostane sa tak k nemu len človek a nie mangusty alebo mediar.

Drôt má navyše tú výhodu, že sa rozhojdajú aj vzdialené úle, keď sa do neho slon len ľahko oprie, čo prebudí včely k aktivite.

Žihadlá nie sú jedinou múdrou a relatívne nenákladnou metódou (v porovnaní s oplotením elektrickými drôtmi), ako zabraňovať stretom medzi slonmi i ľuďmi. Ďalšími sú napríklad ploty potierané zmesou automobilového oleja a čili papričiek. Ale včelí variant okrem odstrašenie nepriateľa prináša aj ďalšie benefity. Po prvé zdatných opeľovačov a po druhé med a vosk. Dedinčania ich nepoužívajú pre seba, ale majú ho ako slušný privýrobok k lopote na poli.